Disclaimer: na začiatok, skôr ako sa pustím do toho čo chcem povedať, chcem povedať, že všetko čo v tomto článku uvidíte je môj názor. Nemusí mať nič spoločné so skutočnosť a jediný dôvod prečo si dovolím ho verejne prejaviť je tých 10 rokov ktorých sa venujem výžive, správnej strave, športu a vzťahu šport a stravovanie. Všetko čo v tomto článku nájdete je pokus o rozpletenie siete metabolických procesov nášho tela; toho ako na nás vplýva naša dnešná/minulá/budúca strava, čo obsahuje; ako nás to ovplyvňuje a čo nám v budúcnosti môže spôsobiť (alebo naším deťom); preložiť to do zrozumiteľného jazyka a snaha to celé transformovať na bežnú stravu a stravovacie vzorce ktoré potom môžem aplikovať na klientoch a pomôcť im tak pri nastolení správnej životosprávy.
Úplne sa vylučujem z celej fitnes scény tejto doby. Či je to cvičiacimi zvykmi, teóriami a prístupom ako aj v stravovaní a celkovej životospráve.
Niečo pre vás.
Ak vám niečo nebude jasné. Nebudete poznať názov nejakej látky, alebo bude použité nejaké cudzie slovo, ktoré nepoznáte. Dajte si námahu a študujte. Zistite to na vlastnú päsť a budete prekvapení ako veľa a ako rýchlo sa toho samy pre seba naučíte.
Robíte to pre seba.
No keďže ste sa dostali k tomuto článku, pravdepodobne patríte k ľuďom, ktorý si dajú prácu a samy seba vzdelávajú pre vlastné dobro.
Z tohto článku vyplývajú jednoduché rady. Ak sa ich budete držať úplne to bude stačiť. Ak budete chcieť vedieť viac pokračujte v čítaní.
1) Ak zjeme slané jedlo (alebo dochucované soľou) musíme vypiť pohár vody (2-3 dcl) tesne pred alebo počas. To je zákon.
Od teraz bez vody ani na krok. Keď po slanom jedle pociťujeme pocit smädu a zabudli sme piť vodu tak je už neskoro. Uhasíme smäd, no škodlivé procesy už dávno idú na plné obrátky.
2) Ak pijeme vodu nikdy, nikdy, nikdy žiadnu sladenú, ochutenú či nejak podobne upravenú (bublinky sú v poriadku, čaje sú v poriadku). Pijeme vždy čistú, perlivú či neperlivú alebo čaj.
Pri zdravom rozume, láske k našim blížnym a naším deťom. Už im nikdy nedajte do ruky coca-colu, fantu či nebodaj ovocný džús. Ako dospelí ľudia by sme sa mali vedieť rozhodovať samy za seba, z toho vyplýva prevzatá zodpovednosť za naše skutky. Za naše deti rozhodujeme my. Chráňme ich čo najviac. Vypiť sladený nápoj je naozaj veľmi škodlivé.
3) Čo sa týka sladkostí. Spravte všetko preto, aby ste to jedli čo najmenej. A pod čo najmenej myslím ideálne vôbec.
Nakupujte potraviny, ktoré vyšli z prírody (z nich sa snažte pripraviť “sladkosti”), nie tie ktoré majú takú dlhú dobu spotreby, že vás dokážu prežiť. Vyhnite sa kadejakým výrobkom potravinárskych závodov.
4) Cvičte, hýbte sa. Stačí dva krát za týždeň, ale dajte si trošku do tela, niesme z cukru.
5) Pivo nepite nikdy po slanom jedle. Ak ho máte radi v poriadku. Spomínate? S jedlom iba čistá voda alebo čaj. Už vôbec pivo nepite keď ste smädní. Ak máte naňho chuť v poriadku. Dajte si s mierou kvôli chuti.
Tak poďme na to.
Budeme rozoberať tému z podcastu, ktorý som priložil na spodok tohto článku. Takže ak chcete originál a angličtinu zvládate určite mu venujte svoj čas.
Najnovšie vedomosti
Rick Johnson,M.D., nefrológ z USA, ktorý sa zaoberá aj metabolizmom fruktózy v tele. Tu ak neviete čo je fruktóza je treba otvoriť google a zistiť. Je totiž veľmi zásadné vedieť čo je fruktóza. Na základe toho potom viete aký je rozdiel medzi cukrami. Sú v tom zahrnuté veľmi rozdielne veci a všetky sa nazývajú slovom CUKOR. Dôležitý je vždy kontext v ktorom sú spomína. Ten vám vždy pomôže identifikovať o aký „cukor“ ide..
Takže jeho výskum a jeho zameranie ho priviedlo na zistenia ktoré sú veľmi dôležité. Pokiaľ by ste chceli vedieť viac a do detailov nechám to na vás a na podcast ktorý si môžete vypočuť. Každopádne naše telo funguje tak trošku ako misková váha. Ak sa na jednej strane pridá/odoberie na druhej strane sa tiež musí niečo udiať aby nastala rovnováha. Z tohto dôvodu nie je naše telo nikdy v dokonalej rovnováhe a hlavne takýto stav ľudského organizmu ani nepoznáme. Všetko sa deje v nejakých prirodzených odchýlkach (hraniciach).
Jeho výskum zistil, že pri prijatí sodíka (Na), ktorý je súčasťou kuchynskej soli (NaCl), sa spúšťajú procesy, ktoré vytvárajú fruktózu v našom tele bez toho, aby sme nejakú prijali v potrave. Tieto procesy majú ako odpadové látky kyselinu močovú a to má za následok zvýšenie krvného tlaku. A ten je príčinou mnohých zdravotných komplikácií.
Tieto procesy spôsobujú aj mnohé chronické choroby či metabolické poruchy. Ako je napríklad inzulínová rezistencia (predskokan cukrovky 2.typu), infarkt, rôzne zápaly vnútorných orgánov, mŕtvicu, poškodenie ciev a pod.
Toto zistenie teda otvára dvere k možnému zdôvodneniu obezity pri ľuďoch, ktorý majú veľmi slanú diétu. Zvyknú jedávať jedlá s vysokým obsahom soli alebo samotného sodíka.
Je to celé trocha zložité, ak žijete bežným životom a máte iné starosti o ktoré sa musíte starať, než sledovať najnovšie výskumy v oblasti výživy. No v skratke by som to zhrnul nasledovne.
Najväčším zlom je fruktóza. Avšak, prosím, dočítajte tento článok celý.
Fruktóza je jednoduchý monosacharid. Jej zložením a chemickými väzbami veľmi podobná glukóze. Tej glukóze, ktorú máme aj v krvi ak si ideme k lekárovi zmerať hladinu cukru v krvi. No aj napriek tomu je fruktóza pre telo skoro ako cudzinec, ktorého nikdy nevidel. Nie, že by ju nepoznával alebo nevedel využiť. No vzhľadom sa podobnosť s glukózou je vylúčená z mnohých procesov na ktoré glukóza stačí a zároveň má svoje vlastné funkcie, ktoré v tele plní.
Pri skúmaní dnešnej situácie s obezitou a nadváhou v populácii je veľmi podstatné neskúmať len posledných pár desiatok rokov. Je veľmi dôležité pozrieť sa do minulosti kedy sa naše telá a procesy v nich vyvíjali. 12 miliónov rokov dozadu sa udiala zásadná zmena v našich génoch ktorá nám dovolila prežiť kdekoľvek. Vtedy nás to zachránilo. Dnes nás to pomaly zabíja.
Nie nadarmo dozrieva všetko ovocie na jeseň. Pred zimou. Nie nadarmo si všetky zvieratá na Zemi robia tukové zásoby, aby zimu prežili. Čo myslíte, že robili naši predkovia milión rokov dozadu? Taktiež konzumovali toľko ovocia koľko mohli, aby nabrali na váhe, aby prežili zimu na tukových zásobách, ktoré stihli na seba „nalepiť“.
Pomáhali tomu hlavne procesy na ktoré práve teraz prichádzame. Metabolizmus fruktózy, ktorú sme získali z nášho prírodného zdroja, ovocia či medu, nám pomohol riadiť naše telo tak, aby sme ukladali čo najviac možnej energie do tukových zásob. Na to fruktóza pôvodne slúžila a slúži doteraz.
Dnes sme však doslova zasypaný fruktózou v tak veľkej koncentrácii, že to naše telá nezvládajú. Fruktózu nájdeme v každom priemyselne vyrobenom výrobku, ktorý je určený na konzumáciu. Doslova 70% toho čo nájdeme v supermarkete má v sebe skrytú fruktózu. To, že to výrobcovia nazývajú neustále inak, aby nás oklamali alebo podporili marketing a predaj produktov pretože práve frčí vlna nového názvu „cukru“, prospešného pre naše zdravie, je asi každému jedno. Mnohí z nich si to neuvedomujú. Influenceri či priamo pracovníci potravinárskych firiem asi ani netušia čo sa deje. Niektorí však vedia až príliš dobre čo robia. To je ale iný príbeh.
Takže to, že fruktóza takto pôsobí v našom tele bolo dobre známe. A ak vám o tom váš výživový poradca nepovedal, je asi na čase popremýšľať a vziať vedomosti do vlastných rúk.
Nebolo nám známe ale to, že pri konzumácií slaných jedál sa spúšťajú procesy, ktoré fruktózu v našom tele vyrobia. A k tomu, aby toho nebolo málo si premena fruktózy vyžaduje také množstvo investovanej energie, že naša bunka má pocit, že jej energia rapídne ubúda a tak dáva signál telu, že potrebuje ďalšiu energiu. Pritom z fruktózy ju vie bunka získať. To spúšťa kaskádu reakcií ktorých výsledkom je, že naše telo vlastne hladuje. Ak telo hladuje a zároveň má dostatok energie (pretože my energiu reálne máme), robí maximum pre to, aby uložilo čo najviac energie do zásobného tuku a tak pripravilo telo na obdobie (v minulosti zimu), kedy nebude mať dostatok potravy (tento stav v dnešnej situácii je asi nemožný). Tuk sa nám neukladá iba tam kde ho vidno, pod kožu. Ukladá sa nám priamo v orgánoch a okolo nich. Ovplyvňuje ich správnu funkciu a pomaly, ale určite nás zabíja.
Všetky tieto procesy spôsobené zvýšením obsahu sodíka v krvi sa však odvíjajú nie od jeho množstva v našej strave, ale od jeho koncentrácie. Napríklad: je rozdiel či zjete 1g soli ktorou si dochutíte zemiaky a je rozdiel keď tento 1g je v rozpustený v polievke.
Podľa toho čo vieme všetko vyrieši prijatie dostatočného množstva čistej vody tesne pred a počas jedla, ktoré obsahuje soľ alebo sodík samotný (pozor na situáciu kedy aj samotná voda, ak je minerálna, obsahuje sodík). Takže rozriedením koncentrácie, sa nám soľ (sodík) do krvi dostane postupne a tak natiahneme v čase aj jeho nežiadúce účinky, ktoré spúšťajú procesy s fruktózou a následné s kyselinou močovou.
Máme pred sebou dôkaz, ktorý nás pri správnej interpretácii posunie poriadne dopredu v boji s metabolickými ochoreniami. A hlavne ich prevencii. No nezabúdajme, že soľ a sodík k životu potrebujeme. Naša denná dávka soli by mala byť okolo 5g soli na každý deň. Vôbec nie je treba sa soli vyhýbať úplne.
Ešte sme však neskončili. Fruktóza je teda látka, ktorá spúšťa procesy tvorby tuku a vytvorenia kyseliny močovej (odpadová látka procesov s fruktózou), ktorá nám spôsobuje mnoho chorôb (môžete googliť aké všetky choroby spôsobuje obezita a kyselina močová). Najznámejšia je Dna.
V našom tele funguje ďalších mnoho procesov. Jednými z nich sú procesy pre získanie energie. Jeden je za prítomnosti kyslíka a druhý je určený pre prostredie kedy toho kyslíka nemáme dostatok. Budeme sa venovať hlavne tým s obmedzeným prísunom kyslíka. Pri tomto procese sa využíva glukóza na získanie energie vo forme ATP (kyselina trihydrogénfosforečná).
Je to samá chémia a kto chce si to nájde. A keďže je glukóza pre telo esenciálna využívajú ju všetky naše orgány, ktoré potrebujú nejakú energie a dokonca aj svaly. V prípade fruktózy je to už iný prípad. To, čo vieme je opäť s pohľadom do minulosti úplne v poriadku. Fruktóza sa nedostáva do krvi v takom množstve ako glukóza. Fruktózu telo najprv premieňa (spracúva) na iné látky a až tie potom telo využije. Množstvo fruktózy, ktorej sa podarí prejsť do krvi je asi 10-20% z toho čo sme prijali. Toto množstvo naše telo nemalo problém spracovať pretože fruktokináza (enzým, ktorý vie spracovať fruktózu) sa nachádza hlavne v pečeni, no aj v obličkách, mozgu či tukovom tkanive. Problém je opäť pri dnešnom spôsobe stravovania. Pri toľkej záplave fruktózy v našej sa strave sa jej dostane stále 10-20% do krvi. No v absolútnych číslach sú to oveľa väčšie množstvá.
To dáva priestor fruktóze, už keď je raz v krvi, nájsť si nové miesto využitia. To čo dokáže spracovať fruktózu ako energiu v procesoch s obmedzeným prísunom kyslíka sú rakovinové bunky. Výskumy ukazujú, že minimálne 50% energie rakoviny mozgu, obličiek, pečene či pŕs pochádza priamo z fruktózy.
Fruktóza je jednoducho jed.
Možno nie. Možno je to ako s ohňom. Je dobrý sluha, ale zlý pán. Bez fruktózy v ovocí by sme v praveku nenabrali váhu pred zimou a všetci pomreli. Nikto by tu teraz nečítal tento článok. No bez nej teraz, by sme tu nemali toľko metabolických ochorení, ktoré nedecimujú len staršiu generáciu. Na Slovensku je pre rok 2019 58% ľudí nad 18 rokov s nadváhou. Naše deti sú kvôli obsahu fruktózy vo všetkom čo bežne jedia, metabolicky na úrovni starého chorého človeka. Máme tu v zárodku pandémiu stukovatenej pečene u adolescentov. Naše deti majú pečeň ako dlhoročný alkoholik a nikomu to nevadí.
.
Vo vývoji sú lieky, ktoré dokážu blokovať pôsobenie fruktokinázy a tak zamedziť spracovaniu fruktózy v našom tele. Nebudeme priberať a budeme môcť jesť čokoľvek. Taká je teória. No opäť to niekomu zarobí veľké peniaze. Opäť do seba spolu s kolovým nápojom a čokoládovou tyčinkou do seba dostaneme niečo čo tam nemá čo robiť a dokonca zastavuje to čo je našou súčasťou.
Ďalším klincom do rakvy slovenského stravovanie je pitie piva. Pivo ako kvasený produkt vytvára množstvo kysliny močovej. Tá spúšťa tvorbu fruktózy spätnou cestou a tak opäť dávame telu signál, že hladujeme. To je vysvetlenie pivného pupka u chlapov. Pitie piva po dobrom presolenom obede keď pociťujeme pocit smädu je už naozaj na hranici zdravého rozumu. Áno, doteraz sme to nevedeli. Teda vedeli sme, že ten čo má veľké brucho asi zje veľa slaniny a pije veľa piva. To odpozorovali ľudia už generácie pred nami. Teraz tu máme pred sebou jasne definované procesy nášho tela, ktoré vysvetľujú ako sa to stane. A pre pochybovačov a tých čo chcú mať stále výhovorky to máme jasne čierne na bielom.
Je skvelé, že máme tieto poznatky a, že sme schopný vytvárať lieky, ktoré dokážu pracovať vďaka nim veľmi efektívne. No je to naozaj potrebné? Samozrejme v niektorých prípadoch je choroba reálna a treba ju liečiť a spraviť čokoľvek čo sa bude dať, aby sme ľudský život zachránili. Naozaj však nie je prevencia dôležitá? Naozaj sa nestačí trošku zastaviť popremýšľať a spraviť krok späť?
Uvidíme.
Každopádne takto sa majú najnovšie poznatky zo sveta našej výživy.
